Magazín

Príbehy od vás | Rozvod plný sklamania

17. září 2018 v 10:18
Nedávno sme obdržali e-mail so zaujímavým príbehom, ktorý však nekončí šťastne. Ak aj vy sa chcete s nami podeliť o vaše smutné, či naopak krásne príbehy z vášho svadobného života, nezabudnite nám napísať na dennik-nevesty@atlas.sk. Budeme sa tešiť na všetky vaše príbehy Usmívající se

Pred piatimi rokmi som bola bláznivo zamilovaná žena. Drzá, úprimná, hravá, šťastná, ale hlavne skutočne bezhlavo zamilovaná. Každý deň s ním bol ako splnený sen. Milovala som to, ako ma vedel držať v náručí, ako ma hladil po vlasoch, ako ma spontánne bozkával na pery.
Po niekoľkých rokoch slepého šťastia ma požiadal o ruku. V tú dobu sme sa rozhodli spolu bývať a tak sme obaja vrazili čo to do nehnuteľnosti, ktorá dnes už stratila svoje čaro. Avšak, ešte predtým než prídeme ku koncu príbehu, potrebujeme poznať jeho začiatok.
Dávid bol okúzlujúci muž, ktorý mi vedel dať všetko. Problém ale nastal vtedy, keď som spoznala jeho rodinu. Inklinoval k matke nebezpečne blízko. Čokoľvek, čo moja budúca svokra povedala, on uskutočnil a ako poslušný pes ju nasledoval všade, kam sa pohla. Zatiaľ som tomu ale nevenovala pozornosť, za to však ma pochytil nepríjemný pocit. Dni plynuli a ja som si vyberala s nadšením moje prvé krásne svadobné šaty. Boli jednoduché s čipkou.
Keď prišiel deň nášho veľkého dňa, bola som veľmi nervózna. Šťastie som cítila len velmi nepatrne a žalúdok som mala v jednom ohni. Bolo to veľmi zvláštne. Keď sme sa vzali, pár dní po svadbe bolo všetko idilické, ale o niečo neskôr sa všetko zmenilo. Dávid sa začal správať ako šialenec. Matka bola prioritou. Ja som bola odstavená na druhú koľaj. Vo všetkom jej pritakal a ona mala vo všetkom hlavné slovo. Boli sme manželia, do pekla, prečo ma nepočúva?
Prišli hádky, krik, no posledná kvapka nastala na výlete v Prahe. S jeho rodičmi. Samozrejme. Všetci sme o niečom vášnivo konverzovali a držali napnuté úsmevy, keď zrazu k nám pristúpil čašník a Dávid ho chytil medzi nohy. Po krátkej hádke som po všetkom čo sa stalo, zbalila svoje veci do kufra a vrátila sa naspäť na Slovensko. Čo však čert nechcel, o pár dní mi prišla sms správa od kamarátky, nech sa s Dávidom so svojimi milostnými hrátkami ukľudníme. Bola som v šoku. Ja som bola predsa v práci! Nahnevane som prišla do bytu, ktorý sme spoločne zrenovovali. Bol tam Dávid a ONA. Nabrala som všetku svoju silnú vôľu, zbalila si veci a odišla. Do bytu som vrazila značné peniaze, ale právnik mi poradil, nech to nechám tak, pretože súdenie s nehnuteľnosťami a s ľuďmi akým je Dávid to je veľmi ťažké. Celý svet sa mi zrútil. Celé moje šťastie sa rozplynulo v prach a pri strese a úzkostiach, ktoré som prežívala som sa takmer dostala k anorexii. Všetko sa však zmenilo, keď som sa opäť postavila na nohy a začala sa o seba starať. Dnes je zo mňa zasa tá silná žena ako predtým. Znova mám chuť žiť, znova mám chuť na novú lásku a usadenie sa s niekým, koho budem milovať. Od týchto incidentov prešli dva roky, ale ja cítim, že ma táto skúsenosť zmenila k lepšiemu.

Katka; Trnava

Príbeh zásnub | Stratení

19. července 2018 v 12:52
Môj priateľ a ja sme šli na rodinný večierok a ja som nevedela vôbec kde je miesto, kde sa večierok mal konať, takže sme istú chvíľu blúdili. Neskôr som priateľovi povedala nech ide priamo na križovatku, ale on len pokračoval rovno. "Ideme nesprávnym smerom," kričala som a on odpovedal veľmi chladne: "Áno, tu sa otočím." Bola som frustrovaná, pretože už sa nás GPS snažila presmerovať.

Potom sme zastali pred malým rybníkom, ktorý bol krásne zdobený svetlami a tam povedal: "Musím skontrolovať pneumatiky," a ja som v panike myslela, že sa niečo stalo s autom. Požiadal ma, aby som mu posvietila baterkou, keď v tom ma chytil za ruku a povedal: "Melisa, milujem ťa a chcem sa ťa spýtať..." Potom vytiahol zo svojej bundy čiernu sametovú krabičku: "Vezmeš si ma?"

Moja tvár okamžite ožila. "Samozrejme!" Povedala som. Prsteň som dostala na svoj prst svojej šavej trasúcej sa ruky, objala som ho a pobozkala hneď, ako vstal. Nikdy som si nemyslela, že ma požiada práve takto.

Melisa

Príbeh zásnub | Perfektná fotka

19. července 2018 v 9:19
Pred pár rokmi som odišla do Aspenu v Colorade, pretože som si myslela, že ide len o lyžiarksy výlet s mojim priateľom, ale nerozumela som tomu, prečo bol z toho výletu tak nadšený. "Je to len lyžovanie," pomyslela som si.

Keď sme vstúpili do našej izby v The Little Nell, čakali tam na mňa biele ľalie a hortenzie - ešte som na TO vôbec ani len nepomyslela. Keď sme sa ubytovali, zasiahol ma jet lag a začala som sa cítiť unavená a nesvoja a tak sa priateľ rozhodol, aby sme išli spať. Keď sme sa prebudili a opýtal sa ma, či by som nemala chuť ísť na večeru, povedala som, že nie. Videla som mu na tvári sklamanie, takže som rýchlo povedla, že teda pôjdem. Bola soom nervózna, ale ešte vždy som nemala ani najmenšie tušenie, prečo sa správal tak zvláštne. Zrazu som uvidela niečo v rohu izby. Bola tam naša spoločná fotka, ktorú som mu dala pred dvomi rokmi na Valentína a na vrchole obrázku bol ten najkrajší prsteň, aký som kedy videla.

Tri minúty som nedokázala nič povedať okrem: "Čo je to?" Priateľ bol našťastie so mnou veľmi trpezlivý a povedal: "Je to prsteň." Keď som sa znova opýtala, 'čo je to?', povedal len: "To je presteň pre teba." Keď som si konečne uvedomila, že to bol prsteň pre mňa, začala som hovoriť veci ako: "Som zmätená," ale priateľ a len usmial a povedal: "Navrhujem aby sme sa vzali 11. decembra." V tej chvíli mi prišlo, že moja sny stať sa nevestou sa naozaj stanú skutočnosťou a 11. december bol mojim najobľúbenejším dňom. Bola som tak nesmierne šťastná.

Lucinda Samperton, z Marylandu

Príbeh zásnub | Sladké prekvapenie

18. července 2018 v 13:03
Mala som niečo po dvadsiatke, keď som sa rozhodla začať svoju vlastnú kariéru a založila si spoločnosť. Romantika už nebolo niečo, na čo by som mala čas. Priatelia prechádzali večierky a randenie a ja som po celý čas len pracovala. Práca sa však vyplatila a spoločnosti sa naozaj darilo, avšak môj milostný život bol na bode mrazu.

Keď Dávid prišiel do môjho života, bola som nadšená. Na konci novembra Dávid trval na tom, že si kúpime adventný kalendár, ale ako židovka som vôbec netušila, čo adventný kalendár vlastne je, ale nakoniec som sa rozhodla, že ak mi to postupom času vysvetlí, všetko bude v poriadku.

Každé ráno bola naša ranná rutina rovnaká: ísť do posilovne, vypiť si kávu a prečítať si noviny, kde som sa tiež dočítala, že zanedlho budú Vianoce.

Na Štedrý deň ráno Dávid vzrušene priniesol kalendár, aby sme ho spoločne otvorili. Bola som uprostred riešenia pracovných e-mailov na pohovke v pyžame, ale na ten okamih som sa zastavila, aby som otvorila spolu s Dávidom posledné okienko označené číslom 24. Vo vnútry ma však nečakala čokoláda, ale diamantový prsteň s odkazom: "Vezmeš si ma?"

Bola som šokovaná a zároveň neskutočne nadšená súčasne - zasnúbená prostredníctvom adventného kalendáru! Nádherné!

Lucka
 
 

Reklama